Stalo sa to pred prvou svetovou vojnou. Gašparovi, stroskotal vzťah a keďže sa jeho bývalá milá išla vydávať, tak sa rozhodol, že na just si tiež nájde nevestu.
Dedko počul, že v susednej dedine žije kováč, ktorý má sedem dcér. Nuž jedného dňa zapriahol kone a vybral sa tam. Podotýkam, že predtým ich v živote nevidel.
Bola treskúca zima, z bajúzov mu viseli cencúle, zliezol z kozlíka a vošiel dnu. Kováč dal nastúpiť dcéry, dedo si ich poprezeral a nevedel sa rozhodnúť. "Tak čo, ktorú?“, opýtal sa kováč, „prvá by mala odisť najstaršia", dodal. "Nedbám", vraví dedo a bolo po pytačkách. Druhýkrát sa videli až na vlastnej svadbe. A toto je pravda pravdivá, naozaj, nech sa prepadnem.
Len si predstavte, láska prišla neskôr a postupne sa im narodili štyria chlapci. Prežili dve svetové vojny, zomrel im prvorodený syn vo veku troch rokov, doopatrovali brata, ktorý sa ťažko zranil v prvej svetovej vojne. Nina prežila Gašpara o 15 rokov a manželka ju mala veľmi rada, rozprávala jej veľa príbehov zo života.
No nie je to krásne? Život nikdy neprestane prekvapovať a píše i takéto neuveriteľné príbehy.
Moji rodičia žili v „talianskom“ manželstve, ale sa nerozviedli. Takisto aj rodičia mojej manželky vydržali až do smrti. My tiež žijeme životy „ v dobrom i v zlom“ a sme svoji už takmer 40 rokov. A v čom je to tajomstvo? No v tolerancii, v odpúšťaní, v humore a čo ja viem v čom ešte.
Teraz počúvam len samé výhovorky, že to i ono. Chlapci hovoria, že je ťažké si nájsť normálne dievča - že sú dosť povrchné. Dievčatá zas hovoria, že nájsť si dnes chlapca je nemožné - že sú nejakí zženštilí a nevyzretí. Keď už aj nájdu toho pravého partnera, tak roky rozmýšľajú, či si ho vziať alebo nie a láska im medzitým vyprchá. No neviem, doba je iná, všetko sa odohráva v rýchlom tempe a mladí ľudia sú prilepení na mobiloch, všetko fotia a zdieľajú, žijú životy iných, len akosi zabúdajú na tie vlastné.
Záverom by som chcel mladým ľuďom odkázať... nie, radšej poradiť..., ale čo to vravím, nech robia tie isté chyby, ktoré sme robili aj my a ešte aj iné. Taký je život.
A predsa len jedna rada. Nebojte sa a vykročte, kým nie je neskoro. Je to risk, ale aj zisk. A myslite aj na svojich rodičov, ako túžobne a netrpezlivo čakajú na príchod prvého vnúčika.
