reklama

Druhá spomienka – ako sme nakupovali, mama, sestra a ja

Niekedy v lete roku 1960, mohol som mať tak štyri roky, nás so sestrou vzala mama nakupovať na Obchodnú ulicu v Bratislave. Išli sme do obchodu s textilom, či odevmi (už neviem presne), ktorý sa nachádzal neďaleko hotela Palace.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ak ste v tom čase chceli niečo kúpiť na jednom mieste, tak Obchodná ulica bola vaša prvá voľba, neexistovali žiadne obchodné domy, dokonca ani Prior na Kamennom námestí. Tak sme sa vydali z Klemensovej ulice, kúsok po ulici Červenej armády (terajšia Grösslingová), cez Liga pasáž, Kamenné námestie, hore po Poštovej ulici, minuli sme kino Čas, zahli doprava okolo hotela Palace a boli sme na mieste. Tam mama stretla svoju známu s dievčatkom približne vo veku mojej o rok a pol staršej sestry. Mamy, než vošli do obchodu, nakázali dcérkam aby dali na mňa pozor, ale dievčatá sa začali naháňať, ja za nimi, všade plno ľudí, vrážal som do tých obrov, až mi zmizli z dohľadu. Prestalo ma to baviť a tak som čakal pred obchodom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď už sa mi zdalo, že sú vnútri nejak dlho, vošiel som dnu, reku pozriem sa čo im to tak dlho trvá, prehľadal som celý obchod, nazrel do každej škáry a nič – mama tam nebola. Chvíľu som pátral po sestre, ale tá bola tiež fuč. No to je dobré, pomyslel som si, oni ma tu nechali, nemôžem uveriť. A tak som sa vybral späť, čo nebol pre mňa žiaden problém, išiel som dole, cez Liga pasáž, povedľa Modrého kostolíka a priľahlými uličkami domov. Nuž, ale doma nikto a kľúč od bytu som nemal. Čo sa deje, kde sú, premýšľal som. Na rohu našej ulice a Suvorovovej (teraz Dobrovičovej) bol plot s takými okrasnými kamennými guľami. Na jednu z nich som si sadol a celý nasrdený, unavený, a už aj hladný som čakal celú večnosť, pokým sa im uráči prísť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol som riadne nahnevaný, kde sa toľko šuchtajú, keď som zbadal mamu ako so sestrou prichádzajú a v tom istom čase prichádzal z druhej strany aj otec. Stretli sa na rohu oproti na druhej strane ulice, kde som sedel a o niečom sa vzrušene gestikulujúc zhovárali. Keď ma zbadali, otec ku mne vyštartoval a namiesto toho, aby povedal prepáč (čo som prinajmenšom očakával), mi takú facku vylepil, že som skoro z tej gule spadol.

Skôr to bol taký „oflinger“. Ale nešlo o tú facku, ako o to, že to bola obrovská do neba volajúca nespravodlivosť, ktorú som do dnešného dňa „neskúsol“.

Až neskôr som sa dozvedel, že v tom obchode bolo ešte jedno poschodie, o ktorom som nemal ani poňatia. Všade ma hľadali, aj sestra dostala vynadané od mamy, až nakoniec išli na políciu ohlásiť moje zmiznutie a tam mama dostala vynadané od policajtov, že si nevie dávať pozor na dieťa a na tom rohu ulice dostala mama ešte aj od otca vynadané.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž, tak sme nakupovali, mama, sestra a ja.

Ján Škerko

Ján Škerko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  262
  •  | 
  • Páči sa:  6 992x

Kto som? To je zaujímavá otázka, ale nie na mňa. K tomu by sa mohli vyjadriť ľudia, čo ma poznajú. Ale ak mám predsa len napísat pár viet, tak som ako duchaplný vlk oháňajúci sa palicou. A dôchodca. Moje motto je: s pevnou, ostrou a jasnou mysľou vpred. Som človek, ktorý chce niekedy reagovať na dianie okolo nás. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu