Ak ste v tom čase chceli niečo kúpiť na jednom mieste, tak Obchodná ulica bola vaša prvá voľba, neexistovali žiadne obchodné domy, dokonca ani Prior na Kamennom námestí. Tak sme sa vydali z Klemensovej ulice, kúsok po ulici Červenej armády (terajšia Grösslingová), cez Liga pasáž, Kamenné námestie, hore po Poštovej ulici, minuli sme kino Čas, zahli doprava okolo hotela Palace a boli sme na mieste. Tam mama stretla svoju známu s dievčatkom približne vo veku mojej o rok a pol staršej sestry. Mamy, než vošli do obchodu, nakázali dcérkam aby dali na mňa pozor, ale dievčatá sa začali naháňať, ja za nimi, všade plno ľudí, vrážal som do tých obrov, až mi zmizli z dohľadu. Prestalo ma to baviť a tak som čakal pred obchodom.
Keď už sa mi zdalo, že sú vnútri nejak dlho, vošiel som dnu, reku pozriem sa čo im to tak dlho trvá, prehľadal som celý obchod, nazrel do každej škáry a nič – mama tam nebola. Chvíľu som pátral po sestre, ale tá bola tiež fuč. No to je dobré, pomyslel som si, oni ma tu nechali, nemôžem uveriť. A tak som sa vybral späť, čo nebol pre mňa žiaden problém, išiel som dole, cez Liga pasáž, povedľa Modrého kostolíka a priľahlými uličkami domov. Nuž, ale doma nikto a kľúč od bytu som nemal. Čo sa deje, kde sú, premýšľal som. Na rohu našej ulice a Suvorovovej (teraz Dobrovičovej) bol plot s takými okrasnými kamennými guľami. Na jednu z nich som si sadol a celý nasrdený, unavený, a už aj hladný som čakal celú večnosť, pokým sa im uráči prísť.
Bol som riadne nahnevaný, kde sa toľko šuchtajú, keď som zbadal mamu ako so sestrou prichádzajú a v tom istom čase prichádzal z druhej strany aj otec. Stretli sa na rohu oproti na druhej strane ulice, kde som sedel a o niečom sa vzrušene gestikulujúc zhovárali. Keď ma zbadali, otec ku mne vyštartoval a namiesto toho, aby povedal prepáč (čo som prinajmenšom očakával), mi takú facku vylepil, že som skoro z tej gule spadol.
Skôr to bol taký „oflinger“. Ale nešlo o tú facku, ako o to, že to bola obrovská do neba volajúca nespravodlivosť, ktorú som do dnešného dňa „neskúsol“.
Až neskôr som sa dozvedel, že v tom obchode bolo ešte jedno poschodie, o ktorom som nemal ani poňatia. Všade ma hľadali, aj sestra dostala vynadané od mamy, až nakoniec išli na políciu ohlásiť moje zmiznutie a tam mama dostala vynadané od policajtov, že si nevie dávať pozor na dieťa a na tom rohu ulice dostala mama ešte aj od otca vynadané.
Nuž, tak sme nakupovali, mama, sestra a ja.