Mandalík Gyula – žitnoostrovský amatérsky maliar

Autor: Ján Škerko | 18.2.2021 o 16:15 | Karma článku: 4,75 | Prečítané:  136x

Žitný ostrov – prenádherný kút Slovenska, kde ešte stále rastú smutné vŕby a kde sa vlnia žírne lány obilia a kukurice. Rovinatá krajina, s podmanivou krásou, ktorá priam zvádza, aby ju zachytilo citlivé oko umelca.

Tu sa narodil, žil, pracoval a maľoval Mandalík Gyula, talentovaný amatérsky maliar. Zameriaval sa hlavne na krajinky a zátišia. Vždy, keď si spomeniem na Gyula báčiho, tak ho vidím, ako sedí v kuchyni pri okne, pred sebou má plátno na stojane, vedľa na stoličke podriemkava mačka a pod ňou na zemi vylihuje pes. Manželka, Manci néni, niečo na sporáku varí, z hrncov stúpa para a Gyula báči  hľadí skúmavo jedným okom na rodiace sa dielo (o druhé oko prišiel nešťastnou náhodou vo veku svojich devätnástich rokov). Nikdy som nepochopil, ako môže v tej zrobenej ruke držať štetec a pritom s takou ľahkosťou. Jemu bolo jedno, že mu spadne dom na hlavu, hlavne, že mohol maľovať - dýchať. Maľovanie potreboval k svojmu životu ako vzduch. S vášňou sa mu venoval celý svoj život. Bol to úžasný človek, veľmi dobrý a skromný. Nebažil po svetských veciach, ku šťastiu mu stačili len farby, štetce a plátno. A sem tam nejaké to vínko. Mal som ho veľmi rád, bol láskavý, vtipný, rozdal by aj posledné. Človek, v blízkosti ktorého sa radi zdržiavate.

Narodil sa v roku 1919 v Lúči na Ostrove, v chudobnej rodine, ako jedno z desiatich detí. Krátko na to sa rodina presťahovala do Lehníc. Základom maliarskeho umenia sa priučil u grófa Rudolfa Beňovského – priameho potomka Mórica Beňovského, okrem iného tiež amatérskeho maliara (bývalého majiteľa kaštieľa v Lehniciach), ako aj u pána Vojáčka z Macova. Po druhej svetovej vojne sa v rámci Benešových dekrétov dostal do Čiech, do Písku a neskôr do Ostravy, kde niekoľko rokov žil. Napokon túžba po domovine zvíťazila a vrátil sa do rodného kraja, oženil sa s Margitou Nagyovou (sestrou mojej mamy) z Hornej Potône, presťahoval sa tam a pracoval až do dôchodku na miestnom JRD, kde sa staral o kravičky, teliatka a býkov. Ich jediné dieťa, dcéra Gitka, stále býva v rodičovskom dome a s láskou opatruje zbierku obrazov, ktoré ešte po otcovi zostali. Viacero jeho diel sa nachádza v Anglicku, v Kanade, v Maďarsku a samozrejme i na Slovensku. Vystavoval v Hornej Potôni, v Lehniciach a v Dunajskej Strede. Zomrel v roku 2009 vo veku deväťdesiatich rokov a je pochovaný na miestnom cintoríne v Hornej Potôni.

Počas svojho dlhého života namaľoval množstvo obrazov. Tu sú niektoré z nich:

Niektoré diela môžete nájsť aj tu:

http://www.zlatyram.sk/mandalik-gyula

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zuriana vo funkcii nechávajú. Ešte ho ani nezbavili mlčanlivosti

Šéf NAKA podal na obvineného svedka zo SIS trestné oznámenie.

Dobré ráno

Dobré ráno: Minister Krajčí nakúpil milióny zlých testov

Pôvodne to mali byť sady, s ktorými si každý doma spraví samotest.


Už ste čítali?