Vravím mu, že som si to všimol, len som s tým nechcel začať a že je to fakt podstatne lepšie, no a rozjasnil som mu deň a on mne. Často na neho myslím, bol to veľký optimista.
Na myseľ mi prišiel film La grande bellezza (Veľká nádhera), kde hlavnú úlohu stvárnil starnúci spisovateľ a na jeho posledné slová: „Takže to vždy končí smrťou, ale predtým tu bol život, skrytý pod rôznym blá, blá, blá, blá, blá. Všetko je ukryté pod nánosom reči a hluku, ticho a cit, emócie a strach. Sporé prchavé záblesky krásy a potom žalostná mizéria a úbohý človek. Všetko je pochované pod pocitom trápnosti, že sme na svete, blá, blá, blá. Na druhej strane je to… čo je na druhej strane? Ja sa o druhú stranu nezaujímam a tak nech ten román začne. Aj tak je to len trik, áno len trik.” Pozrite si ten film, vrele ho odporúčam, je tragikomický, ako sám život.
No a ako je to s vami, vidíte pohár poloplný, alebo poloprázdny? Nedalo mi to a pozrel som sa do Wikipédie, kde je optimizmus definovaný takto: „Optimizmus je vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na viere v lepšiu budúcnosť, v možnosti víťazstva dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou.“
To ma normálne rozosmialo. Ďakujem Wikipédia. Podľa tejto definície tu nemáme veľa optimistov. Vidím to na sebe, keď som bol mladší, hlavne po revolúcii, som bol plný idealizmu a optimizmu, ale s pribúdajúcim vekom to slabne a stávam sa viac realistom alebo optimistickým realistom a niekedy miernym pesimistom. A kto za to môže? No predsa...nie, nie týmto sa tu nebudem zaoberať. Toto nie je článok o politike. A o čom teda? No o optimistoch.
Tak som zalovil v pamäti, či poznám nejakého pravoverného optimistu a lovím...a lovím... a lovím.
Na záver Murphyho zákon o optimistoch a pesimistoch: „Optimista sa domnieva, že svet, v ktorom žijeme, je najlepší zo všetkých možných. Pesimista sa obáva, že je to skutočne tak.“